சந்தியா காம்

தொலைதூரம் வந்துவிட்டேன். உன் நினைவுகளால் இனியும் என்னைத் துரத்த முடியாது.

அவதானிக்க முடியாத முகமூடி ஒன்றில் ஒளிந்திருக்கிறேன். இம்முறை உன்னால் என்னைக் கண்டுபிடிக்கவே முடியாது.

நான் வேறொரு பெயரிலிருக்கிறேன் . இருளில் இருந்து நீ பாடும் பாடல்கள் இனிமேல் என் முகவரி வந்தடையாது.

என் நாட்குறிப்பேடுகளை எரித்துவிட்டேன். உன் புகைப்படங்களைத் துரத்திவிட்டேன். கவிதைகளை அறவே தொடுவதில்லை. எப்படி வருவாய் என்னைச் சந்திக்க என் கனவில்?

மீண்டும் எழுத அமர்கிறேன். சாபம் கொண்ட வார்த்தைகள் உன்னை நோக்கியே பயணிக்கின்றன. தூரமும் , முகமூடியும் , முகவரி தொலைத்த என் புதுப்பெயரும் உன்னில் இருந்து தப்புவிக்க முடியாதென சப்தமில்லாமல் சிரிக்கிறது , எப்பொழுதும் என்னைப் பின்தொடர்ந்திருக்கும் உன் நிழல். எரிந்து போன நாட்குறிப்புகளின் சாம்பல், அறை முழுதும் நினைவுகளாய் பொழிகின்றன.

எப்பொழுதும் கதை எழுதும் என்னை , இம்முறை கதை எழுதுகின்றதோ என்ற ஐயத்துடன் புரண்டு கொண்டிருக்கிறேன் சந்தியா காலத்திற்குள்.

—————————————————————————-

 

 

Tags: ,

This entry was posted on Friday, December 30th, 2011 at 2:02 pm and is filed under கதை நேரம். You can follow any responses to this entry through the RSS 2.0 feed. You can leave a response, or trackback from your own site.

3 comments so far

V.Harishankar
 1 

Ennaamaa aarambichirukkaan ya!!!

‘இம்முறை கதை எழுதுகின்றதோ’ – Immurai mattum alla… Ellaa muraiyum kadhaiye unnai ezhudhi kondirunthirukkiradhu… Aanaal adharkkaaga nee vaarthai thedum azhage thani!!

December 30th, 2011 at 3:52 pm
Kamalakkannan
 2 

unnai vittu piraya vedum endru ennum pozhthellam unai patriya nenaikirean . endrum neya velgerai..

January 23rd, 2012 at 2:10 am
Rejovasan
 3 

U too ?

January 23rd, 2012 at 11:06 am

Leave a reply

Name (*)
Mail (will not be published) (*)
URI
Comment